Takže volám sa Barbora, aj keď zvyčajne požadujem po ľuďoch aby ma volali Baška :) Tí, čo ma poznáte a zaujíma Vás, čo asi prežívam vo svete, vitajte. A tiež vy, všetci malí či veľkí zvedavci, ktorí chcú vedieť viac o živote jednej Slovenky v ďalekej Indii. No a že prečo som tu?? Jedného pekného dňa, po takmer dvoch rokoch práce v študentskej organizácii AIESEC, som si položila zásadnú otázku: „Čo cez leto?“ A tak som sa rozhodla využiť ďalšie možnosti AIESEC a vybrať si stáž v Indii v tom najlepšom ročnom období, kedy sa teploty šplhajú na 45°C a pomaly ale isto sa blížia daždivé mesiace. Ale vravím si, čo ma nezabije... a nemám so sebou antimalariká, som rebel! Fred Devito povedal „What doesn´t challenge you, doesn´t change you.“ A ja si myslím, že India zmení naozaj veľmi veľa nakoľko poučenia a životné pravdy chodia každý deň a ja sa o pár s Vami podelím:
2. deň – najlepšie spoznáte kultúru cez ľudí, ktorí tu žijú. Treba sa veľa pýtať a nehanbiť sa. Svoje indické spolubydličky som prvý deň otravovala s mapami :) ale vyzerá to tak, že ma majú radi. Dokonca som ich aj upozornila, že budem fest otravná, ale tvária sa, že im to nevadí
3. deň – môže Vám prísť smutno keď vidíte niektorých ľudí, v akej chudobe žijú. Najmä keď oproti ich chatrčke stojí vila a vidíte ten strašný rozdiel medzi jednotlivými spoločenskými triedami. Ale treba si uvedomiť, že aj tak s tým nikdy nič nespravíte, pretože kastový systém je zakorenený v náboženstve. Títo ľudia nerevoltujú proti svojmu osudu, nesnažia sa zo života vytĺcť, čo najviac. Proste chcú prežiť a pokračovať v cykle reinkarnácií. Lebo bohovia určili ich osud a oni ho musia naplniť.
4. deň – nekupujte si mangový koncentrát!! Teda jedine až máte chuť vyvolať si zvracanie :D Chutí odporne. A ja som si kúpila dva!! :D
Tak zatiaľ som tu 4 dni. Na ďalšie životné pravdy si budete musieť troška počkať :) No a ako to tu teda zatiaľ ide?? New Delhi a celkovo India je úplne iný svet. Ľudia tu majú iné hodnoty, náboženstvo, iné pravidlá, teda skôr nedodržovanie pravidiel. Obrovský rozdiel oproti Európe je v teplotách (no na roztopenie), v dopravných predpisoch (mám pocit, že tu žiadne pravidlá cestnej premávky ani nie sú. Autá sa pichnú všade, kde je miesto, trúbia, neriešia chodcov), no a napokon ak ste biely, ste atrakcia. Prvý deň mi neskutočne vadilo, keď na mňa ľudia vyslovene čumeli. Ale je štvrtý deň a už mi to nevadí. Dokonca je celkom vtipné, keď sa s Vami chcú ľudia fotiť. Stalo sa mi to pri India Gate, keď sa pri mne vystriedali členovia jednej celej indickej rodiny.
No povedzme, že rýchlu rekapituláciu mojich prvých štyroch dní máme za sebou. Čo chcem dodať na záver? Aj keď som prvý deň polovicu dňa prerevala, druhú polovicu prespala. Aj keď som zažila najväčší kultúrny šok v mojom doterajšom živote, aj tak neľutujem svoje rozhodnutie. Viem, že príde ešte aspoň miliarda problémov a ťažkých chvíľ. Ale minimálne za všetkých ľudí, čo som tu stretla mi to stojí. A ešte viete čo?? Jedna moja spolubydlička sa ide zasnubovať a je to z lásky!! :) tak sa tu z toho všetci tešíme a pôjdeme oslavovať. No a ešte si dávajte pozor na riksha-manov. Stáva sa, že Vás zoberú na úplne iné miesto a pýtajú od Vás viac peňazí, ako ste sa dohodli. Prípadne Vás nútia navštíviť nejaký obchod, alebo Vás jednoducho chcú vysadiť kdesi pri ceste, kde nič nie je. Len preto, aby ste im dali viac.
A posledná vec – mám rada Indov :) Najmä moje úžasné spolubývajúce; Nadeema, ktorý mi pomohol na letisku a teraz mi ukazuje krásy aj nekrásy Delhi a diskutuje so mnou o náboženstve, kultúre a všetkom okolo Indie aj mimo Indie, a samozrejme ďakujem Gauravovi, ktorý je síce teraz v Čechách, ale bez jeho podpory a pomoci by som ten kultúrny šok takto dobre nezvládala. Pravdepodobne ani jeden z nich nebude rozumieť, že im tu ďakujem :D Ale nevadí, šak ja im to poviem do očí. Tak len aby ste vedeli :)
Komentáre
ahááá
prepáč
si odvážne..šikovné dievča